TAKHIONY
Dasledavannie chastk shparchej za sviatlo u tearetychnaj fizicy
Samyi pouny adukacyjny resurs pra hipatetychnyja zvychshsviatlovyja chastki, ad prapanovy Dzeralda Fajnberha 1967 hoda da suchasnaj teoryi strun i kasmalohii.
Shto takoe takhiony?
Takhiony - heta hipatetychnyja chastki jakija ruhajucca shparchej za sviatlo. Upershynju pradstaulenya fizikami E.C.G. Sudarshanam i O.M.P. Bilaniukam u 1962 hodze, i nazvanyja Dzeraldam Fajnberham u joho histaryichnym artykule 1967 hoda.
U adroznennie ad zvychajnaj materyi (bradyonau), jakaja nikoli nie moža dasiahnuc shvatkasci sviatla, takhiony zajmali b treci damen dze shvatkascc sviatla - heta padloha a nie stolj. Da hetaha chasu nie znojdzena eksperimentalnaha patviardzhennia ich isnavannia.
Asnouynyja ulascivasci
- Zausiody ruhajucca shparchej za sviatlo
- Majuc ujaunuju masu (m = iμ)
- Shvatkascc uvalichvajecsa pa mery zmanshennia enerhii
- Nikoli nie naziralisja eksperimentalna
Tearetychny asnovy
- Pasiryenni spiecyjalnaj tearetychnasci dlia v > c
- Kvantavaja teoryja polia i takhionnaja kandensacyja
- Paradoksy prychynnasci i razvarochvannie chasu
- Teoryja strun i nestabilnasci vakuumu
Dasledujce fiziku takhionau
Fizika i matematyka
Pieratvarennie Lorientsa dlia zvychshsviatlovych shvatkasciau, vyviadziennie ujaunaj masy i pryntsyp reinterpretacyi Fajnberha.
Pouny davednik
Padrabjaznaje kiraunitstva pa takhionach: pachodzhannie, ulascivaci, kvantavaja teoryja i teoryja strun.
Pytanni i adkazy
Adkazy na raspausiudzhanyja pytanni pra takhiony, ujaunuju masu, padarodzhi u chase i fiziku zvychshsviatlovych chastk.